Starý povrch je archív. Nesie patinu, drobné odtlačky, farbu, ktorú drevo prijalo za desiatky rokov. Preto v dielni vždy najprv skúšame, či sa dá zachrániť — kompletné obrúsenie je nezvratné a hodnotu kusa často zníži.
Test, ktorý zvládnete doma
Na skrytom mieste, napríklad na spodnej hrane dvierok, naneste kvapku etanolu a nechajte ju pol minúty pôsobiť. Ak sa povrch zmäkne a lepí, ide o šelak — a tam býva regenerácia najjednoduchšia. Ak sa nič nestane, je to olejová alebo syntetická lakovka a treba iný postup.
- Šelak zmäkne v etanole — dá sa oživiť politúrovaním bez brúsenia.
- Nitrocelulózový lak zmäkne v riedidle, praská do drobnej siete.
- Polyuretán nereaguje takmer na nič a pri poškodení sa najčastejšie odstraňuje.
- Vosk zanechá na hadríku matný film a cíti sa mastne.
Regenerácia namiesto brúsenia
Pri šelaku často stačí očistiť povrch mydlovou vodou, vysušiť, doplniť chýbajúce miesta tampónom a nakoniec zjednotiť voskom. Ošúchané hrany doretušujeme farebným šelakom, nie plnou vrstvou — cieľom je, aby oprava nebola viditeľná, nie aby bol kus ako nový.
Kedy ideme až na drevo
Odstránenie starého povrchu má zmysel pri hlbokých vodných škvrnách prechádzajúcich do dreva, pri odlupujúcom sa filme na väčšine plochy a vtedy, keď bol kus v minulosti prelakovaný nevhodným materiálom. V takom prípade používame lúhovaciu pastu a ručné škrabky; brúsku len tam, kde nemôže poškodiť dýhu.
Dýhované plochy sú najzradnejšie. Dýha z prvej polovice 20. storočia má hrúbku okolo pol milimetra a jedna neopatrná minúta s excentrickou brúskou ju prebrúsi na spodnú vrstvu. Preto na dýhu chodíme výhradne ručne, s podložkou a zrnitosťou nie hrubšou než P180.
Nový povrch podľa použitia
Na komodu v spálni odporúčame šelak a vosk — vyzerá autenticky a dá sa lokálne opraviť. Na jedálenský stôl, kde sa denne rozlieva káva, používame tvrdý voskový olej: znesie vodu, dá sa obnoviť po častiach a nevytvára plastový vzhľad. Vysokolesklý polyuretán nepoužívame, pretože pri prvom poškodení sa musí prebrúsiť celá plocha.